Hlavná stránka » Táborový receptár

22. júna 2012

Táborový receptár

Máš pár dní pred táborom a preháňajú sa ti hlavou všetky tie skvelé nápady, čo ti kvasili celý rok v zápisníku v kolónke „extra táborové nápady“? Ak máš guráž skúsiť niečo nové a odvážiť sa otestovať v praxi tieto osvedčené námety, tak si vezmi kus papiera, ceruzku, čítaj a pekne si poznač všetko, čo ti napadlo. Možno naše námety priamo nepoužiješ, ale inšpirujú ťa k novým myšlienkam a tvoj tábor bude zasa o kúsok lepší.

Drsňák

Drsňákom sa môže stať každý táborník, ktorý má srdce letca kamikadze a vôľu ako vôl. Musí len vydržať plniť počas celého tábora zopár prostých zásad.

  • Hneď po prebudení sa rozbehneš do potoka a s potešením vydržíš pod vodou, kým napočítaš do desať.
  • Pred každým jedlom, a to aj pred hryzom z kávenky, si urobíš desať klikov, aby si náhodou nenabral prebytočné kalórie.
  • Počas celého dňa sa budeš stokrát robiť, akoby si niečo hľadal a náhodou pritom splníš sto drepov. Jedna dávka musí mať však najmenej drsných dvadsať.
  • Pre drsňáčky je zase dôležité stokrát za deň premôcť spánok, pričom zvládnu sto ľahsedov.
  • Budúci nádejný drsňák prepadá večer neodkladnej túžbe zabehnúť si príjemný kilometer.

Ak týchto päť vecí zvládneš plniť počas celého tábora, nakoniec si zaslúžiš byť titulovaný Drsňákom tábora. Na pamiatku si odnesieš nielen kondíciu, zocelené zdravie, novú silu a vláčnu pleť, ale aj drsňácky certifikát. Obdržíš krásny kus šmirgľového papieru so svojím menom a zoznamom heroických výkonov, ktoré si nebojácne podstúpil.

Rozoznávame však dva druhy certifikátov. Jeden je na červenom šmirgľovom papieri – „Drsňák klasik“, no poznáme aj čierne certifikáty. Takéto sa udeľujú len „Drsňákom drtičom“. Drtiči si počas tábora sami navrhnú ešte dve extra úlohy, ako napríklad polnočné lovenie ustríc v potoku bez skafandra a pod. Stáva sa aj to, že niekto nezvládne bremeno drsňáka a povolí, niečo nesplní, alebo celkom upadne na duchu. Takéto sporné prípady riešime zníženou drsnosťou šmirgľa ako certifikátu. Hrúbka zrna jasne ukáže, kto bol aký drsňák. Pochopiteľne, nie je možné, aby niekto úplne pošpinil dobré meno drsňákov, a tak udeľujeme aj anticenu v podobne certifikátu z toaletného papiera.

Deň otvorených dverí pre dedinčanov

Pretože každý rok táboríme na tom istom táborisku, kontakty s miestnymi sú viac než časté a veľmi si na nich zakladáme. Denne chodíme na vodu, nakupujeme, pána farára už poznáme ako svoje topánky a so starostom sme jedna ruka. Ale to nestačí. Pri návštevách dediny sa stretávame s bežnými ľuďmi, ktorých veľmi zaujíma, ako sa tam v lese za Jožovou roľou vlastne máme, či sa nám darí, alebo či niečo nepotrebujeme. No najviac sú zvedavé miestne deti.

Tak sme sa minulý rok rozhodli, že nebudeme robiť návštevný deň len pre našich rodičov, ale že sa sluší pozvať všetkých z dediny a to bez rozdielu veku, aj keď nám išlo najviac o deti. Niekoľko dní pred akciou sme preto po dedine rozmiestnili na tradičné aj neuveriteľné miesta ručne robené plagátiky. Dôležité je pokryť najmä kultúrne centrá ako je krčma, kostol, obchod a pošta. O ostatné sa postará ústne podanie. Skvelým pomocníkom je aj dedinský rozhlas.

Pri táborovej bráne čakala na každého návštevníka dvojica detí, ktorá sa ho ujala a urobili si okruh po táborisku s fundovaným výkladom. Samozrejmosťou bola ceduľka na prsiach, ktorá hlásala, že naši sprievodcovia sú akreditovaní v medzinárodnej Asociácii profesionálnych sprievodcov so sídlom v „Koala – Lumpúr“.

Najobľúbenejšie odborne sprístupnené miesta boli, pochopiteľne, latrína, kuchyňa a típí. Rovnako tak sme pripravili zopár netradičných hier a aktivít – uzlovanie, azimuťák (pozor, domáci sa dobre vyznajú, asi prehráte) a dobíjačka hangáru s dekovými obuchmi. Aké hry vyberiete, či ich pozvete aj k táboráku, to všetko je už na vás a konkrétnych podmienkach. Nesmiete však zabudnúť na prvoradý účel tejto akcie. Na menších dedinách o skautingu ani nechyrujú hlavne preto, že to nikdy nezažili a nevedia, či by sa im to páčilo. Nemajú totiž skúsenosť s praktickým skautingom a pravdepodobne nemajú nikoho, kto by to tam viedol. Musíte sa preto zamerať na to, aby deti mali zaujímavý a pestrý zážitok, aby obraz skautingu, ktorý dostanú, nebol len morzeovka, uzly a futbal. Je to totiž ich prvé a často aj posledné stretnutie so skautingom. Okrem toho, že si ešte vylepšíte svoje meno, máte malú šancu aj na rozšírenie skautingu.

Kde je to kladivo!?

Dodnes medicína spoľahlivo neobjasnila, čo sa to začne hneď druhý deň na tábore so všetkými diať. Predbežná štúdia však ukazuje, že ide o formu prudko nákazlivého ochorenia vírového pôvodu. Rozširuje sa najmä kontaktom a parazituje na náradí, predovšetkým však na kladivách, sekerkách, lopatách, krompáčoch a pílkach. Jednoducho, táborníci naraz stratia schopnosť odniesť naspäť do skladu s náradím aj obyčajné kliešte alebo dlátko. Namiesto toho sa všetko náradie s neomylnou presnosťou od druhého dňa povaľuje v tráve po celom táborisku. A čo je ešte horšie, keď potrebuješ lopatu, musíš obehať všetky možné miesta, či ju náhodou niekto nepoužíva, alebo dokonca sa o ňu práve len neopiera. Ale úplne najhoršie je, že každá sekera je vhodná na niečo iné, a tak ti nestačí na celý tábor zakričať: „Kto má tú skvelú veľkú odvetvovaciu sekerku so zeleným poriskom?“ Pekne musiš všetkých obísť a zistiť, kto s ňou naposledy pracoval, aby si sa dozvedel, že sa s ňou v kuchyni naklepávajú rezne. Každému však musíš najprv pekne vysvetliť, že hľadáš – „…tú skvelú veľkú odvetvovaciu sekerku so zeleným poriskom…“ Jednoducho únavné.

My sme si preto všetko náčinie oficiálne pokrstili. Každé kladivo dostalo meno začínajúce na „k“ (Karol, Kamil apod.). Sú to tie najlepšie mužské mená, bolo však potrebné siahať aj po cudzokrajných menách ako Kevin. Sekery mali ženské mená a krompáče podľa veľkosti a pevnosti – Goliáš, Lomiskala apod. Meno sa buď vypálilo na rúčku ešte v klubovni pomocou pájkovačky, alebo sa na mieste pri krste napísalo permanentnou fixkou. Efekt bol vynikajúci a ani sme netušili, ako to zjednoduší prehľad táborového inventáru. Všeci si veľmi rýchlo osvojili mená a náradie oslovovali osobne a keď sa povedalo Karol, hneď každý vedel, že je to najväčšie a najlepšie kladivo. Klingáčik bol, naopak, dobrý akurát na zatlčenie špendlíkov do nástenky. Famózne však bolo, že stačilo zakričať: „Kde je Šakal?“ a hneď sa niekto ozval, pretože vedel, že je treba kálať drevo do kuchyne a na takúto prácičku sa bez Šakala neodhodlá ani neskúsený nováčik. Rovnako dobre sa večer kontrolovalo, čo v sklade chýba a predchádzalo sa tak hrdzaveniu kdesi v tráve. Stačilo sa na nástupe spýtať, kto posledný pracoval s Terminátorom a obyčajne sa pílka na železo rýchlo našla.

Babylon

Téma babylonu je pomerne častá, či už pri celotáborovej hre, alebo v epizódnych hrách. V princípe ide o to, že si jednotlivé kmene navzájom nerozumejú kvôli odlišnosti jazykov, ktorými hovoria. Lámali sme si však hlavu, ako toto v praxi dosiahnuť a skutočne nasimulovať nemožnosť vzájomného porozumenia, aj napriek tomu, že všetci budú rozprávať po slovensky. Pre každého sme teda vyrezali desať centimetrov dlhý a dva centimetre široký kolíček, ktorý sme dokonale vyhladili. Vzniklo tzv. zubadlo, ktoré sa muselo za každých okolností držať zahryznuté v zuboch, hlavne počas hovorenia. Zrodila sa tak nádherná reč, ktorú jazykovedci poznávajú ako šušlošinu z krajiny Šušlošovo. Prinieslo to kopec srandy a najmä skutočný efekt pomiešania jazykov.

MEDZINÁRODNÝ DEŇ… PLYŠÁKOV?

My muži dobre vieme, že medzi ženy sa neradno miešať, hlavne ak sme v menšine. Dievčenské komunity totiž javia znaky veľmi úzkeho prepojenia a tú hustú pavučinu vzťahov by sme asi nikdy celkom dobre nepochopili. Aby dievčatá svoje vzťahy ešte posilnili a nás mužov ohúrili, alebo prípadne nastrašili, vymysleli si tematické dni. Jedno ráno mali, napríklad, tajne naplánovaný Medzinárodný deň maskáčov. A z podsád sa vyrojili von od hlavy po päty oblečené v rôznych maskáčových častiach odevu. Od strachu sme sa radšej držali v úzadí a báli sa vojenských trestov. Potom nasledoval Farebný deň. Toľko farebných kreácií sme veru na našich drahých polovičkách ešte nevideli a verte tomu, že sa bolo na čo pozerať. Aby toho nebolo málo, tak potravinárske farbivá celkom zmenili náš obed, mali sme zelenú praženicu, modré cestoviny a na polievku sa radšej ani nepýtajte. Okrem týchto dní prišlo ešte mnoho ďalších a podobne aj vy si môžete vymyslieť prakticky čokoľvek, napríklad aj Deň plyšákov a budete sa čudovať, koľko ich na tábore objavíte. Skrátka a dobre, medzinárodné dni čohokoľvek vám tábor príjemne osviežia a urobia každý deň jedinečným. My chalani sa, napríklad, každý rok tešíme na deň plaviek, ale ten nie a nie prísť.

ZIMNÉ OLYMPIJSKÉ HRY

V zdravom tele zdravý duch, hovoríme si. Aj z tohto dôvodu sme na tábore vždy na jeden deň organizovali Olympijské hry. Samozrejme, nechýbali klasiky ako hod oštepom, beh cez prekážky, jazdenie na káričke alebo turnaje v ringu. Keď nás však zasiahli kruté horúčavy na našom tábore v Povrazníku, povedali sme si, že sa schladíme zimnými olympijskými hrami. Začali sme družinovým turnajom v hokeji a mali ste vidieť ten pot, čo z hráčov tiekol. Nasledovali zjazdy na boboch, na ktoré sme použili káričku a prudký kopček. Celý čas bolo mnohým deťom záhadou, čo robia v hangári dobre schované dva páry starých lyží. Tie len čakali na svoj deň. Práve tieto lyže boli dôležité pre dve disciplíny, beh na lyžiach okolo tábora a jedinečný biatlon. Trafiť sa gumkostrelom do terča dvadsať metrov od vás veru nebolo práve jednoduché, ale dobrí strelci a bežci vôbec nesklamali. Vyvrcholením programu bolo krasokorčuľovanie v miestnom potoku. Ľad sme vybaviť nevedeli, ale voda bola pekne studená, dvojice chalanov mali krátku chvíľu na prípravu a potom prišiel čas na to aby predviedli svoj minútový synchronizovaný tanec, pričom im zvyšok družiny robil hudobný sprievod. To, čo sme v ten deň pri potoku videli, nás navždy poznačilo…

A nezabudni, že…

Každý dobrý nápad, či už to bude jeden z našich, alebo iný z tvojej vlastnej tvorivej dielne, musíš pekne nafotiť, spísať a poslať nám do redakcie.Veľmi sa na to tešíme, pretože ako sme sa neraz vyjadrili, najdôležitejší je pre nás kontakt s čitateľom. Prajeme vám za celú redakciu vydarené tábory plné kvalitných nápadov.

Běla, oddiel Protěž, Praha, Béďo, PiTT

Přečteno 6116×


Komentáre

Nový názor ke článku Táborový receptár

Přidat názor

Váš e-mail nebude nikde veřejně zobrazen, bude sloužit administrátorům pro jejich potřeby.

Kontrolná otázka (odpovedajte číslom, napr. 5):





Vyhledávání